Veľryby

Najlepšie sa životu v moriach a oceánoch prispôsobili veľryby

(Cetacea), vonkajšou stavbou tela pripomínajú skôr ryby ako cicavce.

Hlavným orgánom pohybu je chvostová plutva, ktorá je

na rozdiel od rýb horizontálna. Ostatné plutvy slúžia na udržiavanie

rovnováhy. Nie sú osrstené, telesnú teplotu im pomáha

udržiavať hrubá vrstva podkožného tuku. Dýchacie otvory sú na

vrchnej strane hlavy. Po vynorení cez ne vytryskne charakteristický

prúd vzduchu a vody.

Vráskavec obrovský (Balaenoptera musculus) patrí medzi bezzubé

veľryby. Je to najväčší žijúci živočích na Zemi. Potravu fi ltruje

z vody pomocou kostíc – rohovinových platní s rozstrapkaným

okrajom na bokoch hornej čeľuste. Na kosticiach sa zachytávajú

drobné kôrovce aj menšie ryby. Dosahuje dĺžku až 30 metrov a

hmotnosť 100 – 160 t. Jeho srdce je veľké ako menšie auto, spev

je hlasnejší ako štart prúdového lietadla, dosahuje až 180 decibelov.

Takúto veľkosť mohol dosiahnuť iba vďaka tomu, že žije

v morskej vode, ktorá ho nadľahčuje.

Vorvane, kosatky a delfíny patria medzi zubaté veľryby. Delfín

skákavý (Tursiops truncatus) sa stal známy vďaka atraktívnym

vystúpeniam v mnohých morských akváriách. Známa je jeho

komunikácia s človekom. Je hravý, spoločenský, často sa hrá

s plavcami na otvorenom mori. Potravu vyhľadáva pomocou

echolokácie. Delfíny sa spravidla kŕmia v noci, keď je pod vodou

nízka viditeľnosť, a preto využívajú odraz zvuku na vyhľadávanie

koristi.

Výrazné čierno-biele sfarbenie má kosatka dravá (Orcinus orca).

Jej veľká chrbtová plutva môže pri starších jedincoch dosahovať až

1,8 m. Sú dravé, živia sa rybami, vtákmi, tuleňmi aj inými veľrybami.

Dokážu uloviť aj dvakrát či trikrát väčšiu veľrybu, ale útok na človeka

vo voľnej prírode nebol zaznamenaný. Často sa chovajú v zajatí.

Kosatky žijú po celý život v rodinách. Jedna rodina má okolo 20

jedincov. Jej členovia majú charakteristické spoločné hlasové

prejavy.